Thursday 4 July 2013

Governu Sei Hola Inisiativa para Mantein Produsaun alimentár


 

SEIC NINO (klaran) dada-lia hela ho Senhora Nora Sambadji bainhira haree prosesu fabrika ai-haan ba labarik sira.
Secretáriode Estadoda Industria e Cooperativas (SEIC) iha vizita ba Timor –Vita (Railaco- Ermera, 25/06) hodi haree produsaun alimentár ne’ebé nuudar projeitu Governu ho parseiru sira, ho objetivu hodi reduz problema mal-nutrisaun ne’ebé enfrenta iha nasaun Timor-Leste,entretantu projeitu ne’e remata iha tinan 2013 ne’e. Tanba ne’e, MCIA – SEIC hakarak atu programa ne’e kontinua hala’o liuhosi liña koordenasaun interministeriál, tanba programa ne’e importante atu fortifika ai-haan lokál ne’ebé eziste no sai mós aktividade industria ida ne’ebé presiza hala’o nafatin. 

            “Liuhosi kooperasaun ho Ministériu relavante para iha kontinuasaun husi aktividade refere hodi asigura ai-haan lokál. Klaru katak Governu, ba oin, sei hola inisiativa para mantein produsaun ida ne’e no mós serbisu hamutuk ho setór privada [sr. Bobby Lay] para bele mantein ai-haan ba ita-nia labarik sira ne’ebé enfrenta problema mal-nutrisaun no la’ós mal-nutriasaun”. SEIC Nino hateten. Projeitu ne’e hala’o husi Ministériu Saude ho parseria sira hanesan Programa Alimentasaun Mundiál (PAM), Timor- Global, no doadór xave sira maka hanesan Governu TL - Fundu Objetivu Dezenvolvimentu Miléniu (ODM), Japaun, AusAId, Spaña no Brazil. 
 
Senhora Nora Sambadji, Deputy Director of UNDP,iha vizita ne’e afirma, projeitu fortifikasaun ai-haan lokál ida ne’e hetan mós apoiu husi PAM.Ba oin, UNDP hakarak atu apoiu MCIA – SEIC hodi kontinua hala’o aktividade industria ne’e, hodi nune’e bele asigura ai-haan lokál ne’ebé iha no kontinua hola parte iha luta ba reduz mal-nutrisaun ne’ebé nasaun enfrenta.  

“UNDP sei apia para aumenta produsaun alimentár iha rai laran, tanba aktividade fabrika ida ne’e uza ai-haan husi rai liur; forekeli, batár no seluk ne’ebé la eziste iha Timor”. Nora hateten. Projeitu Fortifika Ai-haan Lokál (Local Food Fortification)ne’ebé produz husi Timor-Global nia benefisiariu sira maka labarik sira husi fulan 6 to’o 23, fulan 24 to’o 59 ho problema mal-nutrisaun, ina isin-rua no inan-ne’ebé fó susu hela enfrenta mal-nutrisaun.

Bobby Lay, Diretór Timor Global, iha momentu hanesan informa, durante ne’e sira enfrenta problema bainhira sosa matéria prima husi produsaun ne’e, hanesan batar, forekeli, masimidar no mina husi modo sira – ne’ebé ho folin a’as tebes. Maske produtu lokál sira di’ak maibé presiza halo teste iha laboratóriu hodi haree ba mikrobiu (toxinu)karik eziste iha produtu sira ne’e, molak tama ba iha prosesu fabrika nian. Projeitu ne’e hasoru mós abstakulu sira maka hanesan asigura fundu hodi garante kontinuasaun ba programa ai-haan suplementáriu, sustentabilidade no aumenta nivel produsaun, ekspansaun eventuál ba nesesidade husi programa alimentasaun ekolár no mós akumula ai-haan husi agrikultór lokál sira

No comments:

Post a Comment