Monday 8 December 2014

Promove Indústria Rai Laran


SEIC NINO Vizita SASONIN

Sekretáriu Estadu Indústria  no Kooperativa Filipus Nino Pereira (05/11/2014) halo viizita ba Kompañia SASONIN iha Manleuna, ne’ebé Fabrika Roda (Indústria Tambal Roda) hatete, Governu Timor-Leste, Kintu Governu Konstitisionál liuhosi Ministériu Komérsiu Indústria no Ambiente hakarak tebes atu promove indústria iha rai laran. Tanba Indústria halo papel importante ba dezenvolvimentu ekonomia nasaun nian. 
“Ita tenke haree katak, ida-ne’e oportunidade atu ita promove produtu rai laran.” Nino hateten hodi hatan ba preokupasaun ne’ebé hato’o husi Diretór Kompañia SASONIN Alfredo Bareto.

Liutan Sekretáriu Estadu hatete, nia parte sei buka mekanizmu oinusa bele regula no kontrola komunidade sira ne’ebé faan roda a’at ba liur. Tanba Governu iha polítika atu promove indústria iha rai laran.
“Governu presiza duni kria regulamentu no liu-liu kria kooperasaun ho parte relavante sira para bele kontrola sasan sira-ne’ebé sai ba liur. Klaru katak, ita hakarak indústria ne’e iha nia sustentabilidade, no ita mós hakarak proteje no promove produtu nasionál, maibé ita mós tenke haree kualidade produtu ne’e para bele garante nia merkadu.” 

Afredo hatete, nia parte halo ona esforsu hodi hamosu kompañia ne’e no halo fabrika roda hodi atende nesesidade rai laran. Maibé kompañia mós enfreta preblema bainhira halibur matéria prima hanesan roda a’at sira, tanba komunidade prefere faan ba rai liur duké iha rai laran. Hahalok sira ne’e akontese iha komunidade sira ne’ebé besik iha fronteira.
“Ami la iha difukuldade, tanba ami la’o ona tinan rua (2012-2014) maibé ami mós enfrenta problema kona-ba materia prima (roda a’at), tanba komunidade faan fali ba atambua, kupang ka sai ba liur. Ida-ne’e maka ami rekomenda ba Governu katak, kuandu indústria halo roda eziste ona iha Timor, entaun Governu tenke halo regulamentu ruma para hapara roda a’at sai ba liur.” Afredo hateten. 

Tuir Alfredo, kompañia SASONIN loron ida bele produs roda 40-50 konforme vontade serbisu traballadór sira. Maibé normalmente, loron ida sira bele produs roda 40.
“Merkadu la problema ba ami, tanba ha’u mós iha loja atu faan roda ne’e. Ha’u bele dehan loron ida ema sosa bele to’o 50 no menus liu maka 15 loro-loron. Maibé ha’u mós hakarak Governu bele uza produtu rai laran duké gasta osan sai ba liur.” Alfredo hatete tan.

No comments:

Post a Comment